Osobnosti

Je autorom viacerých horolezeckých prvovýstupov, hodnotných voľných prielezov, technických ciest a reťazoviek vo Vysokých Tatrách, pričom liezol  i v Dolomitoch, Alpách, Skalistých horách, Himalájach. Zúčastnil sa piatich expedícií na himalájske osemtisícovky Kančendžongu (8586 m), Čo Oju (8201 m), Šiša Pangmu (8046), Gašerbrum I (8068 m) aj Gašenbrum II (8035m). Najhodnotnejším výstupom bolo zdolanie najvyššieho vrchu sveta Mount Everestu (8848 m), na ktorý vystúpil v roku 1998 ako prvý Slovák cestou zo severnej strany bez použitia umelého kyslíka.

Z množstva ocenení, ktoré dostal za svoje horolezecké výkony  si zo športového hľadiska cenil letný sólo nonstop prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ale najmä jeho zimnú verziu. Hlavný hrebeň Vysokých Tatier s 90 štítmi sa tiahne v dĺžke 26 km a s úhrnným výškovým  prevýšením 10 700 m. V lete ho absolvoval za 27 hodín a v zime za 72 hodín nonstop prechodu a 50 hodín čistého lezeckého času. Na margo tohto výkonu sa vyjadril:

Je to možno divné, ale prechod tatranskými hrebeňmi si viac cením, i keď Everest je Everest. Bolo to sólo po technickej stránke oveľa ťažšie a nebezpečnejšie, bol som celý čas neistený, človek ide po hrebeni, spraví chybu a je koniec.

Od SHS James za to dostal ocenenie roka 1997 s hviezdičkou a vtedajší predseda Igor Koller sa o jeho výkone vyjadril:

Výkon Vlada Plulíka zostane zapísaný ako jeden z najhodnotnejších aký sa našim alpinistom kedy podaril a to nielen v tatranskej histórií.

A ja len dodávam, že som sa nikde nedočítal, že by niekto tento sólo prechod dodnes čo i len zopakoval, nie ho ešte zrealizoval za kratší čas. A potom jedného dňa, na sklonku júna roku 2008, prišla z Himalájí smutná správa. Vlado je vyhlásený za nezvestného, nezostúpil z  dvanástej najvyššej hory sveta Broad Peaku (8051m). Je to už 10 rokov, odkedy si na neho rodina, priatelia a verejnosť len spomína.

Jeho bývalá manželka Jana v rozlúčkovej „Zbohom Vladi“.... o.i. napísala:

...bol  obdarený výnimočným športovým duchom, talentom na vytrvalostné športy, intuíciou, tvorivosťou a odvahou znášať samotu a drsné podmienky v prírode. Niečo hlboko v ňom ho stále hnalo na hranu, do nehostinných pustatín, k výkonom na ostrie noža. A boli to neskutočné výkony. Bol profesionálnym športovcom, ktorý roky fungoval špičkovo bez profesionálneho podporného týmu. Sám sebe bol tvrdým trénerom, organizátorom vlastných akcií a až posadnutým odborníkom – samoukom vo veciach športovej výživy a jej vzťahu k výkonnosti. V jeho virtuálnom internom týme však nebol žiaden odborník na PR a komunikáciu. O tom, aký je Vlado v skutočnosti dobrý, vedel len malý okruh ľudí a ešte menej ich vedelo naozaj doceniť športovú hodnotu podujatí, existujúcich v jeho vlastnom svete.

Jeho rodina a priatelia založili občianske združenie na jeho pamiatku,  vybudovali mu na Sokolích skalách v Považskom Inovci, kde absolvoval svoje horolezecké začiatky,  pietne miesto. V Nízkych Tatrách organizujú každoročne na jeho pamiatku  Memoriál Vlada Plulíka v behu do vrchu.

O týchto aktivitách sa môžete viac dozvedieť na stránkach občianskeho združenia na  www.ozvladaplulika.sk.

Autor článku: Ladislav Beleščák
Zdroj: www.ozvladaplulika.sk
Autor videí: SG-production